Perspektíva danej krajiny: krajina po krajine, v tejto časti sú obsiahnuté kľúčové makroekonomické a sociálne údaje, opis daňového a legislatívneho prostredia, základné údaje o darovaní a dobrovoľníctve, zoznam prekážok pri získavaní súkromného kapitálu pre dobro v spoločnosti a očakávania týkajúce sa podnikateľského sektoru, verejnej správy a sociálneho sektoru (SDG). V tejto časti je zahrnutých 11 krajín strednej a východnej Európy: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko.

Perspektíva cieľovej skupiny: táto časť analyzuje kľúčové zistenia týkajúce sa 10 špecifických cieľových skupín: rodinná firma, malé a stredné podniky (SME), korporácie, investori, verejnosť, neziskové organizácie novej generácie, sociálne podniky, verejná správa a akademická obec. Obsahuje súhrn činností, prekážok a motivácií každej špecifickej skupiny, aby sa viac spoločensky angažovala, a kľúčové zistenia a odporúčania.

Perspektíva oblasti znalostí: v tejto časti sú uvedené opisy a údaje zozbierané z tematickej perspektívy, napr. ciele udržateľného rozvoja (SDG), daňové schémy, dobrovoľníctvo zamestnancov a poskytovanie pro bono služieb, darovanie v čase krízy, vzdelávanie, spolupráca a budovanie kapacít. Táto časť vykresľuje dané fenomény, poskytuje informácie o situácii v regióne a kvantitatívne údaje.

Ukrajina: vojna na Ukrajine, ktorá mala výrazný dopad na darovanie v regióne strednej a východnej Európy, dodatočná kvantitatívna štúdia realizovaná za účasti obyvateľov Ukrajiny. Táto časť obsahuje analýzu a posúdenie zahraničnej pomoci poskytnutej Ukrajine z pohľadu jej obyvateľov – kto aktuálne podporuje Ukrajinu, kto by podľa Ukrajincov mal podporovať Ukrajinu, či sú potreby správne rozpoznané a naplnené, bude pomoc zo západných krajín aj naďalej stabilná alebo oslabne v dôsledku vlečúcej sa vojny?

Ekosystém sociálneho vplyvu v regióne strednej a východnej Európy

Vo väčšine krajín v tomto regióne  majú jednotlivci aj spoločnosti po 30 rokoch voľnej trhovej ekonomiky stále viac zdrojov a sú ochotnejší prispieť. Stabilný hospodársky rast v regióne vedie k rastu bohatstva obyvateľstva. Väčšina z krajín strednej a východnej Európy patrí k členským štátom Európskej únie, čo je kľúčovým faktorom ich spoločenského rozvoja. Nedávne krízy – pandémia ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine, položili základy pre zmeny; mnohí obyvatelia strednej a východnej Európy začali darovať financie, čo nikdy predtým nerobili.

Teraz je čas na to, aby región strednej a východnej Európy urobil konkrétne kroky pre udržanie tejto miery angažovanosti a pre rozvoj otvorenej spolupráce a diskusie. Budovanie odolného ekosystému sociálneho vplyvu, ktorý si dokáže poradiť s ohrozením nezávislých médií, demokracie a právneho štátu, musí pozostávať z troch silných pilierov:

• odhodlaní jednotlivci, investori a odhodlané spoločnosti,
• silné a nezávislé organizácie občianskej spoločnosti,
• podporujúca a transparentná legislatíva.

Odhodlaní jednotlivci, investori a odhodlané spoločnosti

Väčšina jednotlivcov a spoločností pôsobiacich v regióne strednej a východnej Európy nepovažuje spoločenskú angažovanosť za integrálnu súčasť svojho životného štýlu alebo svojich podnikateľských činností. Stále je to skôr spontánna a reaktívna činnosť riadená hlavne emóciami. Keďže ekonomiky v tomto regióne sú relatívne mladé, hlavnou prioritou podnikateľov a investorov je dosahovanie zisku, čo im bráni v osvojení si spoločensky zodpovednejšieho prístupu.

Existuje však výrazný potenciál na zvýšenie miery ich angažovanosti. Správnou motiváciou by sa dalo dosiahnuť, aby obyvatelia strednej a východnej Európy prispievali takmer dvojnásobne viac, ako prispievajú dnes (z 2,7 miliardy EUR na 5,5 miliardy EUR). Medzi jednotlivcami existuje stále väčšia skupina tzv. stredne veľkých darcov, ktorí sú mladí a patria do strednej triedy obyvateľstva, disponujú prostriedkami, aby mohli prispievať väčšie sumy peňazí cielenejším spôsobom. Žiaľ, neexistuje pre nich žiadna ponuka, ktorá by ich efektívne oslovila.

Spoločnosti sú zväčša motivované externými faktormi (legislatíva, očakávania materskej spoločnosti, zvyšujúci sa tlak zo strany zákazníkov a zamestnancov) a chýbajú im znalosti a schopnosti, vďaka ktorým by mohli postupovať strategickejšie a konzistentnejšie. Zatiaľ nevidia podnikateľské výhody, ktoré so sebou takýto prístup prináša. Menšie podniky majú strach zo zbytočných daňových rizík, a tým, že čelia zvyšujúcim sa nákladom na každodennú prevádzku, sa radšej sústredia na vlastné prežitie ako na spoločenskú angažovanosť.

Cielené investovanie je v tomto regióne novou témou. Zatiaľ sa len začínajú objavovať prvé iniciatívy, kritériá na prijímanie rozhodnutí o investovaní sa však nemenia – prvoradé je životaschopné podnikanie. Väčšina investorov chápe cielené investovanie ako samostatnú časť svojho investičného portfólia, ktoré sa často spája s tradičnou filantropiou. Bez ohľadu na krajinu sa však objavujú tvrdenia, že táto oblasť sa bude rozvíjať, avšak ponuka trhu a prístup k podpore a odborníkom sa musia zlepšiť.

Silné a nezávislé organizácie občianskej spoločnosti

Nedávne krízy preukázali, aké dôležité sú občianske organizácie pri budovaní silného ekosystému sociálneho vplyvu v regióne. Ich stabilný rozvoj, ktorý sa premieta priamo do riešenia spoločenských a environmentálnych problémov, by sa mal stať prioritou pre súkromný aj verejný sektor.

V regióne strednej a východnej Európy je zaregistrovaných viac ako 800 000 neziskových organizácií, mnohé z nich však pôsobia len vo veľmi malom rozsahu alebo sú registrované, ale vôbec nie sú aktívne. Sú výrazne závislé od súkromného financovania, ktoré je úzko prepojené s rozptýleným, reaktívnym a emocionálnym súkromným darovaním. Veľká väčšina z nich funguje na báze jednotlivých projektov, v dôsledku čoho sú dlhodobé plánovanie a sústredenie sa na konkrétny cieľ náročné.

Narastajúca odolnosť sa zároveň spája s finančnou nezávislosťou. Obchodná činnosť a s ňou spojená sebestačnosť neziskových organizácií je obmedzená zákonom a je v tomto regióne a v mnohých krajinách strednej a východnej Európy momentálne skôr výnimkou. Koncept sociálneho podniku si v regióne strednej a východnej Európy získava čoraz viac pozornosti,  ale ustanovenia príslušných zákonov, ktoré tento druh podnikania upravujú, stanovujú mnoho povinností a obmedzení, ktoré v bežnom podnikaní neexistujú, čo spôsobuje, že sociálne podniky nie sú na trhu dostatočne konkurencieschopné.

Okrem externých faktorov existujú aj interné obmedzenia – nedostatočné zručnosti na profesionálne riadenie organizácie, predstavenie dobrej ponuky, komunikáciu a získavanie finančných príspevkov, poskytovanie transparentných výkazov. Prilákať a udržať si kvalitných zamestnancov je náročné. Vyhorenie a exodus lídrov neziskových organizácií zo sociálneho sektora do podnikateľského sektora sú zjavné.

Podporujúca a transparentná legislatíva

Štát zohráva kľúčovú úlohu pri nastavovaní otvoreného (alebo aspoň neutrálneho) prostredia pre hráčov z ekosystému spoločenského vplyvu – vlastníkov kapitálu a osoby, ktoré chcú urobiť pozitívne zmeny. Verejná správa nevplýva len na reguláciu, ale aj na všeobecnú atmosféru týkajúcu sa sociálnej angažovanosti.

Stratégie a miera otvorenosti voči spolupráci vo verejnej správe sa v rámci regiónu líšia. V niektorých krajinách už boli vypracované stratégie a vytvorili sa orgány zodpovedné za vedenie dialógu so zainteresovanými stranami, zatiaľ čo v iných krajinách stále chýbajú legislatíva a štruktúry, ktoré by slúžili ako usmernenie pre ostatné sektory a stanovili by im priority. Témy týkajúce sa široko chápanej spoločenskej zodpovednosti a investícií nie sú v agende vlády prioritou a často sa im venujú rôzne ministerstvá a nižšie úrady.

V správe sa tiež uvádza, že právne systémy vo väčšine krajín strednej a východnej Európy neposkytujú žiadne stimuly, ktoré by podporili vlastníkov súkromného kapitálu, aby sa o svoje bohatstvo podelili. Daňové úľavy, ktoré sú mimoriadne motivujúce pre veľkých darcov, sú príliš nízke alebo sa neposkytujú vôbec. Byrokracia, nedostatočná transparentnosť a legislatívne prekážky, ako napr. DPH na pro bono služby, bránia podnikateľom, investorom a jednotlivcom v tom, aby sa viac spoločensky angažovali.

Zatiaľ čo sa ekosystém sociálneho vplyvu v regióne strednej a východnej Európy aj vďaka nariadeniam EÚ na podporu tejto oblasti vyvíja, jednotlivé členské štáty v strednej a východnej Európe zavádzajú zákony EÚ rôznymi spôsobmi, čo vedie k chýbajúcej konzistentnosti v legislatívach jednotlivých štátov. V praxi tak zatiaľ v tomto regióne neexistuje ani jediný trh, ani voľný kapitál, ktoré by sa týkali filantropie a iných foriem spoločenskej angažovanosti.

Kľúčová rola akademickej obce

Navzdory mnohým problémom týkajúcim sa nedostatku verejného povedomia, znalostí, prostriedkov a odborníkov, zohráva vzdelávací systém kľúčovú úlohu v príprave ekosystému na bezprostredne sa blížiace zmeny. Úlohou vzdelávacieho systému je najmä zvyšovať povedomie medzi deťmi a tínedžermi už od nízkeho veku, ako aj vzdelávať odborníkov a špecialistov pre oblasti životného prostredia, vlády a sociálne oblasti a udržateľnosť, po ktorých je na trhu práce čoraz vyšší dopyt.

Kľúčovou úlohou vzdelávacieho systému v regióne je SDG4: Kvalita vzdelávania sa umiestnila na treťom mieste spomedzi cieľov udržateľného rozvoja (SDG), spoločenská zodpovednosť však aj naďalej vo väčšine prípadov v osnovách v školách aj na univerzitách chýba.